Tri mesiace v Padove ubehli ako voda a môj pobyt v Taliansku sa dostal do poslednej tretiny. Od posledného článku sa stalo veľa zaujímavých vecí, pokúsil som sa z nich vybrať tie, ktoré mi pripadali najzaujímavejšie.
Život na internáte
V Prahe bola pre mňa tri a pol roka domovom Kolej 17. listopadu. Tu v Padove mi bol pridelený internát Residenza Colombo, ktorý sa na ten pražský veľmi podobá odrezanosťou od sveta. Nesťažujem sa, pretože vďaka bicyklu to do centra trvá len desať minút. Väčšina vecí sa deje práve v centre, ale z času na čas sa usporiada niečo zaujímavé aj na internáte. Keďže ubytovaní majú k dispozícii gril, sú práve grilovačky najčastejším spôsobom socializovania sa. Väčšinou pod oknami počuť domácich, ale raz sme si aj my, erasmáci, urobili akciu tohto typu. Počas dohodnutého dňa, keď už mal každý nakúpené jedlo a uhlie, sa počasie rozhodlo, že nám to neuľahčí a samozrejme pršalo. My sme to však nevzdali, zbehli sme po dáždniky a grilovali pod nimi. Aj takéto úsmevné zážitky je možné zažiť na Erasme a presvedčiť sa, že staré známe príslovie „kde je vôľa, tam je sila“ naozaj platí.
Nové krásy Talianska
Aj tentoraz sme spolu s priateľkou Luckou vypĺňali biele miesta na mape Talianska. Boli sme sa prejsť vo Vicenze, malom mestečku v našom regióne. Veľa ľudí o ňom hovorí, že je obyčajné, ale ja vravím, že je tak taliansky obyčajné, takže ak ste na taliansky štýl, niekoľkohodinová prechádzka nesklame. Okrem toho sme si povedali, že si spravíme výlet aj na bicykloch, keď už ich máme. Šli sme do Parco Regionale dei Colli Euganei, čo je na mape najbližší zelený fľak pri Padove. Došli sme do jednej z tamojších dediniek, odkiaľ sme už pre zlý terén museli pokračovať po vlastných. Išli sme viac menej bezcieľne, s tým, že sme uvideli malý kopček, na ktorý sme sa rozhodli vystúpiť. Mali sme aj sprievodcu, v spomínanej dedine sa k nám totiž pridal psík z jedného z domácich dvorov a šiel s nami až hore. Chvíľu sme sa aj báli, že nás bude nasledovať až do Padovy, ale pri ceste naspäť sa poslušne vrátil do svojho dvora.
Grécka odbočka
V minulom článku som písal o návšteve spolužiakov zo strednej, tentoraz sa situácia otočila a Patrik, spolužiak zo strednej na Erasme v Aténach, sa stal hostiteľom. V grécku sme strávili tri a pol dňa, z toho sme počas jedného a pol stihli základné veci v Aténach typu Akropola. Druhý deň sme venovali plážam pri pobreží a tretí ostrovčeku Angístri. Prvý dojem z Atén je, že sú oproti Padove obrovské, čo je dané samozrejme veľkým počtom obyvateľov, ale pocit znásobuje aj fakt, že v meste sú prevažne nízke budovy, vďaka čomu sa rozprestiera na veľkej ploche. Veľmi príjemným faktorom bola grécka teplota, ktorá dosahovala približne 25 °C v čase, keď bolo na severe Talianska asi 17 °C. Ostrovček Angístri sme si prešli na bicykloch z jednej stany na druhú, čo dalo vďaka kopcom a vysokej teplote celkom zabrať. Bolo veľmi príjemné sa okúpať v polovici mája v mori, aj keď pláže, ktoré sme navštívili, sa s talianskymi porovnávať nedajú, ale o tom až nabudúce.
Skúškové na obzore
Necelé tri mesiace to v škole vyzeralo tak, že od nás už nikdy nikto nebude nič chcieť. To sa s blížiacim sa skúškovým obdobím ale radikálne otočilo. Ku koncu semestra sme dostali aj napriek malému počtu predmetov veľké množstvo úloh a projektov. Oproti pražským návykom to bol celkom šok, pretože doma to býva zvyčajne tak, že podobné veci sa zadávajú priebežne cez semester, zatiaľ čo tu sú všetky povinnosti nahustené na koniec. Na druhej strane sú profesori veľmi ústretoví a radi s čímkoľvek poradia, takže aj keď sa človek chvíľu môže cítiť stratený, tento pocit nezvykne trvať dlhšiu dobu.
Předchozí díly:
Zápisky z Erasmu: Itálie, Università degli Studi di Padova I
Zápisky z Erasmu: Itálie, Università degli Studi di Padova II
Závěrečný díl:
Zápisky z Erasmu: Itálie, Università degli Studi di Padova IV